Dobroslav Chrobák je taktiež autorom prózy literárneho naturizmu.

[ Ako som už spomínala pri Margite Figuli ]

Jeho vrcholným dielom je "Nevesta hôľ".

Napísal zbierku noviel pod názvom "Kamarát Jašek" a samostatnú novelu "Drak sa vracia".

Žáner:::NOVELA, [ avšak autor ju sám považuje za rozprávku ]

Rozprávač::: 3. osoba j.č., miestami aj 1. osoba plurálu

[ moja poznámka: veľmi zvláštny rozprávač :D ]

Eva - Drakova bývalá "milá", žena Šimona Jariabka

Šimon Jariabek

"DRAK" - Martin lepiš Madlušovie

---

,,Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku."

[ L. Conrad : Lord Jim ]

Takže...v epilógu za príbehom sa dozviete, že príbeh rozpráva stará mama [ Eva ] svojmu vnukovi.

Eva, žena Šimona Jariabka je v dome sama a v ovzduší cíti zmenu. Prichádza jej manžel a oznámi jej, že sa vrátil do dediny Drak [ Martin Lepiš Madlušovie ] . Eva mala kedysi s Drakom pomer. Dokonca sa o neho aj starala, keď ho zranili. Draka nikto nemal rád, ako malé dieťa ho do dediny priviedol starý hrnčiar Lepiš, ktorý ho našiel pohodeného na ceste. Hrnčiar mal už v tom období veľký problém so zrakom, takže Martin vlastne celé detsvo bol pri ňom a nemal možnosť nejakého kontaktu s ostatnými v okolí a preto bol častou záhadou pre obyvateľov dediny. Keď hrnčiar zomrel, začali upodozrievať z jeho smrti Draka. Pretože starý Lepiš údajne spadol do jamy na hlinu a Martin ho sám vytiahol a staral sa o neho, až kým nebolo najhoršie a neposlal ho dolu do dediny po pomoc. Drak sa im takto odcudzil ešte viac, niektorí dokonca tvrdili, že keď ho vtedy na ceste našiel starý Lepiš, tak bol pri ňom mešec s peniazmi a to bol dôvod, prečo ho zabil. Raz Martina aj prepadli nejakí chlapi z dediny a nepekne ho udreli do hlavy, čím mu natrvalo poranili oko [ preto nosil čiernu pásku cez oko]. Pomstil sa im v krčme bitkou. Nakoniec však z ničoho nič odišiel. Eva ostala tehotná, dieťa sa narodilo, no žije inde s Evinou matkou. Ujal sa jej Šimon a stará sa o ňu, ona ho však neľúbi a mnohokrát čelí uzrážkam a posmechu zo strany dediny. Je odsudzovaná za to, že sa prespala s Drakom, ktorý ju bez slovka opustil. Keďže sa Drak vrátil po vyše dvoch rokoch do dediny, tak hlúpym poznámkam čelí i Šimon . Celá dediny pozorne sleduje každý jeho krok, čakajú, že vypukne medzi ním a Drakom konflikt a že sa ho dokonca Jariabek zbaví. Šimon sa aj raz vydal k jeho chalupe a uvidel ho, ako zo zeme zdvihol lastovičie mláďa a pomohol mu naspäť do hniezda a vtedy si uvedomil, že Martin nemôže byť zase až tak zlý. Drak bol totižto vinený aj z mnohých katastrof, čo postihli dedinu- napr. suchoty, neúroda alebo keď našli na poli mŕtvu jednu dedinčanku. Dokonca raz kopa dedinčanov vtrhla do jeho domu v domienke, že tam schováva vrecia s múkou. Boli tak zúfalí, že si ani neuvedomili, že to je len hlina, pokým ju jeden z nich neochutnal. Samozrejme, utvorili si vlastný názor a tvrdili, že tú múku schválne začaroval na hlinu, aby ich tým potrápil a vysmial sa ich nešťastiu.

Takže, nikto nebol z jeho príchodu nadšený, pretože začalo opäť obdobie sucha a krajinu sužovali náhodné požiare. Dokonca pri jednom z nich sa strašne splašil dobytok a nik si nevedel dať rady s tým, ako ho dostať naspäť, pretože nebolo vhodnej cesty. Drak sa ponúkne, že ho privedie a že pozná cestu, no na oplátku žiada to, aby mohol opäť žiť v dedine. Richtár po krátkej porade súhlasí a dáva mu na to týždeň , inak mu podpália chalupu a aby mu verili, tak s ním môže ísť hocikto, kto chce. Po dlhom zvažovaní usúdia, že navhodnejším kandidátom by bol práve Šimon. Ten zo začiatku nesúhlasil, ale nakoniec sa spolu s Drakom vybrali na cestu. Počas nej Šimon začal vnímať Draka aj z inej stránky. Dá sa povedať, že sa trošku zblížili.

Čriedu nájdu v zúboženom stave, tak sa rozhodnú ju nechať odpočinúť neďaleko jedného salaša. Drak pošle poslíčka do dediny s odkazom, že čriedu necháva napásť a oddýchnuť, tak sa vráti trošku neskôr. Každý deň necháva Šimona samého a niekam odchádza. Jariabek sa zamestnáva vyrezávaním hada do palice. Iróniou je, že Drakovi ostalo po zranení hlavy na tvári jazva taktiež v tvare hada. Šimonovi jeho známosti začínajú byť čudné a keď vidí, ako si s Poliakmi dobre rozumie, tak sa dovtípi, že im práve predal celé stádo, ktoré majú priviesť do dediny. Jariabek napadne Draka, Poliaci ho bránia a nakoniec po údere od Martina stráca Šimon vedomie. Keď sa preberie, zistí, že je v kolibe a že vonku je akosi veselo. Uvidím bandu Poliakov a vedľa Draka sediace dievča, ktoré spieva. Srší z nich radosť a dobrá nálada. Šimon sa dá na útek, beží do dediny a v hneve zapáli Drakovu chalupu. Potom to oznámi richtárovi a ten nie je z toho veru dvakrát nadšený, pretože netrvá dlho a v diaľke sa začnú mihať obrysy dobytka. Jariabek si uvedomí, akej chyby sa dopustil a že situáciu vôbec neodhadol. Martin svoje slovo dodržal a tuší, kto môže za zničenie jeho domu, no nemá mu to za zlé, dokonca ho chápe. Martin si vedie do dediny i svoju milú- Žošku a vtedy si Eva uvedomí, že jej láska a nádeje boli zbytočné. Pochopí, že jediný, kto jej podal ruku, keď bolo najhoršie, bol práve Šimon a začnú žiť konečne šťastne.

Eva mala so Šimonom zvláštny vzťah, skoro sa nerozprávali a ani jeden druhému do očí nepozreli, len Jariabek vždy večer oznámil, čo budú ďalší deň robiť. Šimon sa veľmi trápil a dokonca istú dobu aj rozmýšľal, že po Martinovom príchode odíde z dediny a prenechá mu Evu. Keď príde z krčmy domov, už sa aj chystá na odchod, pretože si myslí, že jeho žena je práve teraz s Drakom, no ona sa po chvíľke vráti tíško do dvora a to ho poteší.

Eva Martina oddane milovala. Avšak na konci pochopí, že táto láska bola len z jej strany.

Martin Lepiš Madlušovie si v dedine odžil teda veľa zlého, no v závere je taká iskierka nádeje, že ho príjmu medzi seba. K Eve sa síce zachoval nepekne, no na konci prejaví obrovskú nehu a cit k svojej milej Žoške. Drak odpúšťa Šimonovi to, že mu zapálil chalupu, pretože dobre vie, že mu v minulosti tiež ublížil.

---

Objavuje sa nám tu magické číslo 3, pretože Drak prišiel do dediny 3-krát.

[ Ako dieťa,keď sa vrátil a keď priviedol čriedu ]

[ motív ohňa, mená- Eva, znak hada ]

Kontrasty.

[ Martin predstavuje to zlo a Šimon naopak- dobro ]

[ Drak je odetý v čiernej, Šimon zase v bielej ]

Margita Figuli je autorkou prózy literárneho naturizmu.

[ patria sem aj Dobroslav Chrobák, František Švantner a Ľudo Ondrejov ]

Jej prvou zbierkou noviel bolo dielo "POKUŠENIE" a to bol aj taký nástup tejto prózy [ 1937 ] .

Vyznačuje sa prírodnými motívmi, lyrickými opismi prírody, vzťahom človek-príroda.

Najskôr za zaoberala vnútorným svetom žien, neskôr pripája citové vzťahy a sociálne pozadie.

Žáner:::NOVELA, 1940

Rozprávač::: 1. osoba jednotného čísla [ PETER ]

Peter [ prezývaný "TULÁK" ]

Jano Zápotočný

Magdaléna Maliariková

rodičia Magdalény

Jozef Greguš [ bratranec Magdalény]

Peter sa vracia na Oravu, teší sa na Magdalénu, s ktorou ako malý chlapec vyrastal. Cestou stretá Greguša a Jana Zápotočného pri pašovaní koní. Naháňajú ich žandári a Peter im pomohol. Peter sa dozvedá, že Zápotočný sa chystá na pytačky ku Maliarikovcom a predstiera nezáujem. Ešte v tú noc sa však Jano prespí s inou ženou. Všetci traja prišli ku Maliarikovcom a na počudovanie, ich kone si boli veľmi podobné, boli tri gaštanové. Magdalénina matka je veľmi chamtivá a ide len za peniazmi, preto sa jej Zápotočný zdá ako vhodný partner pre jej dcéru a bez jej súhlasu mu ju sľúbi. Maliarik je spočiatku na strane Petra, no nevydrží nátlak svojej manželky. Dokonca aj jej bratranec Greguš je spokojný s tým, že si ho má zobrať. Magdaléna avšak prechováva city k Petrovi, no on je len skupovačom dreva a každý ho pokladá za tuláka, čiže ich láska nie je matke vôbec povôli. Peter vidí bezmocnosť Magdalény, no vie, že nedokáže s tým nič urobiť. Jano bol bohatý, bol z Leštín, mal veľké majetky a bol taktiež známy. Každá dievčina by sa rada stala jeho ženou.Peter sa pokúšal s Magdalénou spojiť a dohovoriť, dohodli sa, že sa večer stretnú, no práve vtedy Peter prvýkrát zachránil Magdalénu spod konských kopýt. Kone boli v stajni a ona šla k nim ešte pred stretnutím. Nepodarilo sa mu pozhovárať sa s ňou a nachvíľku sa zdalo, že sa vzdáva.

Peter sa dokonca chystal odísť z dediny, no presvedčili ho, aby ostal ešte na noc pálenia svätojánskych ohňov. V tú noc mal možnosť sa pozhovárať s Magdalénou. Obaja si povedali o svojich citoch. Dali si sľub. Magdaléna bude čakať tri roky na Petra, ktorý však musí zaobstarať pre nich domček a ako tajný symbol malo byť to, že sa vráti do dediny na troch gaštanových koňoch. Zápotočný to všetko počul a hneď sa pobili. Jano zostal ležať v bezvedomí a Peter s Magdalénou ušli. Ešte toho dňa sa Peter vydal do rodného Turca, kde pri požiare ich domu zahynuli obaja jeho rodičia a zostal sirotou. Láska a túžba byť rýchlo s Magdalénou ho hnala dopredu. Napriek problémom sa mu podarilo postaviť domček a skromne ho zariadiť. Požičal si dva kone a tretieho si kúpil, bol to ten, ktorého mal vtedy, keď spolu s Gregušom a Janom prišli k Maliarikovcom. Medzi ním a zvieraťom sa totižto vyvinulo pevné a priateľské puto. Natešený sa vracia za svojou Magdalénou, no po príchode do dediny sa dozvedá, že Magdaléna si zobrala Zápotočného. Neskôr zisťuje, že ju Jano ešte v tú noc pálenia ohňov znásilnil a ona ostala tehotná, musela si ho kvôli tomu zobrať. Zápotočný začínal blázniť. Naschvál kupoval zdivené a ťažko skrotiteľné kone, o ktoré sa často jeho žena musela starať. V šiestom mesiaci tehotenstva ju kôň kopol a ona potratila. Jano cítil, že ho Magdaléna nikdy nebude mať rada a preto sa na nej takýmto spôsobom vyvršoval. Po dedine roztáral sľub, ktorý si dali s Petrom a často bil toho neboráka koňa, na ktorom prišiel vtedy na pytačky. Peter však svoju lásku chce vyhľadať a tak ju a aj Jana nájde na poli, ako sa snažia orať. Zápotočný hrubo bije zviera, ktoré sa tak splaší, že sa jeho žena opäť ocitne pod konskými kopytami, čo Jana zrejme vôbec nezaujíma. Peter ju zachráni po druhýkrát a keby nebolo jej hlasitému kriku, ktorý privolal dedinčanov, tak by ho Jano možno dokaličil. Odrazu Magdaléna veľmi ochorie a takmer zomrie. Akonáhle sa trošku zotaví, tak Zápotočný už opäť začne vyčíňať s koňmi. Vypaľuje tomu istému a už aj tak dosť dobitému koňovi meno "TULÁK", Magdaléna ho má držať. Medzitým sa dedinčania zhromaždia pred bránou Janovho domu, pretože ich zavolala na pomoc Janova sestra. Peter neváha, vybije okno a cez dom sa dostáva na dvor. Kôň pri vypálení oka sa na toľko rozblázni, že zabije Jana úderom do hlavy a Peter po tretíkrát zachráni Magdalénu. Tá sa vzdá majteku po manželovi a nakoniec odchádza s Petrom do Turca.

Peter naozaj miloval Magdalénu a dokázal sa vzdať kvôli nej aj svojho "tuláckeho" spôsobu života. Jano bol veľmi negatívna postava. Gaštanový kôň mu pripomínal ten deň, keď aj spolu s Gregušom a Petrom prišli ku Maliarikovcom a taktiež aj ich sľub. Trýznil svoje zvieratá a schválne nechával Magdalénu na všetko sa dívať. Avšak nakoniec sa Peter dočkal svojej Magdalény a na svojom gaštanovom koni si ju odvedie domov.

Je tu aj jedna trošku záhadná postava- muža s úzkymi fúzikmi. Pekne hovoril o Magdaléne, bol do nej tiež istým spôsobom zaľúbený. Zhováral sa s Petrom, povedal mu o tom, ako neznáša Zápotočného, ale aj o tom, že jemu by ju ale doprial. Vďaka nemu sa Peter aj veľa dozvie o ich nešťastnom manželstve.

-typickými predstaviteľmi sú IVAN KRASKO a JANKO JESENSKÝ

SMERY:

○ nadväzujú na tvorbu I. Kraska a J. Jesenského

○ predstavitelia: Štefan Krčméry, Martin Rázus

○ predstavitelia: Emil Boleslav Lukáč

[ tzv. autor dolorizmu - skôr vyjadruje tie smutné chvíle vo svojom živote, pesimistický pohľad na svet, "trpiteľská poézia"

→ kontrast k poézii Jána Smreka]

○ predstavitelia: Ján Smrek

[ tzv. autor životného optivizmu a životnej energie ]

○ tzv. proletárska poézia

○píšu o obyčajných pracujúcich

○predstavitelia: Laco Novomeský

○ vyznávanie duchovných tém [ Láska k Bohu,..]

○ predstavitelia: Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan

○ vychádzajú z francúzskeho surrealizmu

[ smer, ktorý sa snaží "oslobodiť" myslenie, vyjadriť sny, predstavy, tok myšlienok,.. ]

○ popierajú základné princípy- logika, estetika, etika, rozum,..

○predstavitelia: Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Štefan Žáry